XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

O ACTA rozhodne Slovensko až po voľbách. Politici si zobrali oddychový čas

Dosluhujúci parlament nebude rozhodovať o tom, či Slovensko podpíše medzinárodnú dohodu ACTA (Anti-Counterfeiting Trade Agreement). Počká na nový, ktorý vzíde z blížiacich sa predčasných volieb (10. marca 2012).

V podstate sa dalo celkom predpokladať, že to počas svojej poslednej schôdze parlament nestihne rozhodnúť. Po prvé má na to relatívne málo času a po druhé sú si zákonodárcovia vedomí toho, že prijatie ACTA je u potenciálnych voličov nesmierne negatívnou témou. Organizátori protestov proti Gorile napríklad vyjadrili verejne podporu hnutiu Anonymous, ktoré má stáť za útokmi na webové stránky Slovenského ochranného zväzu autorského, úradu vlády, parlamentu a i., čím protestujú proti prijatiu ACTA.

Ani medzi politikmi nie je na prijatie tohto zákona rovnaký názor. Väčšina z tých, ktorí sa o ACTA vyjadrovali, má pochybnosti, že jeho prijatím môže byť zasiahnuté do ľudských práv. „Ani SaS, ani ministerstvo hospodárstva vedené Jurajom Miškovom nepodporia nič, čo bude viesť k obmedzeniu slobôd jednotlivca. Máme vážne obavy, či pripravovaná obchodná dohoda ACTA (Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu) neobmedzuje základné ľudské práva ako sloboda jednotlivca či právo na súkromie. V tom prípade strana SaS nepodporí schválenie tejto zmluvy vo vláde, ani ratifikáciu v parlamente,“ reagovali napr liberáli. Podobné hlasy má byť počuť z koaličného aj opozičného tábora.

Anonymous na čele boja

Asi najznámejšou organizáciou, ktorá sa otvorene postavila proti ACTA, je skupina Anonymous. Ich útoky na známe webové stránky už doposiaľ narobili vrásky na tvárach viacerým. Na Slovensku napadli stránky politického hnutia 99%, ktoré obvinili, že zneužili medzinárodné hnutie Occupy pre politické ciele. Neskôr zaútočili na stránky Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA), ktorý zastupuje umelcov, nasledovali stránky finančnej skupiny Penta a zaútočili aj na web Úradu vlády SR a Národnej rady Slovenskej republiky. Na stránku Penty zaútočili kvôli kauze Gorila.

Protesty v Poľsku

Napríklad v susednom Poľsku sa pred prijatím ACTA uskutočnili masívne protesty, ktoré trvali niekoľko dní. Súčasťou protestov boli aj útoky na poľské internetové stránky. Anonymous dokonca pred schvaľovaním oficiálne vyhlásilo útok na poľskú vládu. Ani protesty a hackerské útoky neodradili poľskú vládu, a tak sa Poľsko pridalo ku krajinám, ktoré ACTA prijali.

Chronológia kauzy ACTA

1. Myšlienka dohody ACTA bola rozvíjaná od roku 2006 Japonskom a USA. Kanada, EÚ a Švajčiarsko sa k prvotnej tvorbe pridali počas nasledujúceho roku a oficiálne vyjednávania začali v roku 2008. Na tých sa už zúčastnila aj Austrália, Mexiko, Maroko, Nový Zéland, Južná Kórea a Singapur, spolu so zástupcom veľkých korporácií so sídlom v USA. V USA boli vyjednávania vedené ako tajné. Oficiálnym dôvodom bolo „ohrozenie národnej bezpečnosti“.
2. V máji 2008 sa objavili prvé informácie na verejnosti, boli zverejnené na serveri Wikileaks. V roku 2009 a 2010 prišlo k ďalším únikom. V tejto dobe už mnoho skupín zaoberajúcich sa duševným vlastníctvom žiadalo prístup k predbežnému návrhu dohody, no bol zamietaný. 20. apríla 2012 bol zverejnený prvý oficiálny návrh, ktorý vyvolal rozsiahle znepokojenie.
3. ACTA prijali 1. októbra 2011 Austrália, Kanada, Japonsko, Južná Kórea, Maroko, Nový Zéland, Singapur a USA. 26. januára 2012 dohodu podpísala v Tokiu EÚ a 22 členských štátov: Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia.
4. Slovensko, Cyprus, Estónsko, Holandsko a Nemecko zatiaľ nepodpísali, čaká sa na prispôsobenie ich legislatívy.
5. Z politických strán má SaS obavy o to, či dohoda neobmedzuje slobodu jednotlivca a podľa informácií denníka Sme sa nepáči ani SDKÚ a Smeru.
6. K zmluve sa naša krajina pripojí určite ešte tento rok . Zatiaľ prebiehajú prípravné rozhovory pred tým, ako v parlamente predložíme novelu,“ povedala pre Hospodárske noviny členka parlamentného výboru pre kultúru a médiá Katarína Cibulková.
7. Členovia Anonymous a Alter Team protestujú útočením na vládne servery a vyzývajú k všeobecnému občianskemu odporu voči tejto dohode.

 XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

To je revoluce, teď to nevzdáme. Slovenské politiky čeká peklo

Něžná revoluce neskončila – dokončeme ji. To je jedna z výzev, které se objevují na sociální síti mezi lidmi, kteří vyjadřují podporu slovenským protestům směřovaným proti korupčním aférám v nejvyšší politice. Vypadá to, že kvůli korupci v pátek vyjdou do ulic tisíce Slováků. Ačkoli v Česku je korupčních afér také nepočítaně, zatím se nikdy takovýmto ostrým způsobem semknout a vyjádřit svoji nemilost, lidem nepodařilo.

Slovenská korupční megakauza Gorila, která je už týdny u sousedů tématem číslo jedna, vyburcovala do dosud nebývalé míry i apatické Slováky. Po prvním protestu, kterého se zúčastnily asi dva tisíce lidí, se napříč zemí organizuje dalších minimálně sedm protestů. Téměř všechny mají společné datum - pátek 3. února. Pokud se dá vycházet i z informací na sociální síti, pak by tyto protesty mohly přesáhnout i hranice Slovenska a namířit do Čech. V Brně by se totiž proti korupční kauze Gorila mělo protestovat taktéž. V jakém množštví lidí, však nikdo zatím neví a nechce ani odhadovat. Zdá se totiž, že Češi mají k podobným rebéliím zcela jiný postoj a skoro se někdy zdá, že na běžné korupční kauzy, které vycházejí jedna po druhé na veřejnost, už reagují jen stále stoupající frustrací.

Přitom to, že bojovná nálada ze Slováků po několika dnech od pátečního protestu nevyprchala, se potvrdilo v úterý ve slovenském parlamentu, kde bylo velmi horko. O rozruch se postaraly hned dvě skupiny aktivistů. Zasahovat nakonec musela parlamentní ochranka. Po poslancích  byly házeny papíry. To ve své podstatě bylo příjemnější než během pátku, kdy na budovu parlamentu házeli demonstrující vajíčka, která ještě v úterý ostraňovalo hned několik lidí. Jak se ukázalo, odstranění bylo poměrně náročné, nedalo se zvládnout během jednoho dne a několika hodin – spolu s rozbitým oknem ve slovenském parlamentu si tak páteční protest  vyžádal náklady několika tisíc euro.

Z parlamentu byli vyneseni násilím místní ochrankou

Podle informací slovenských médií byl mezi aktivisty v parlamentu v úterý například i Robert Mihály. Chtěl prý vyjádřit nesouhlas ve spojitosti s kauzou Gorila a špinavými praktikami na slovenské politické scéně. Na balkóně proto vyvěsil transparent.

"Přišli jsme vyzvat poslance, aby konali. Přišli jsme vyjádřit zhnusení nad tím, jak z našeho státu udělali banánovou republiku. Chceme, aby byla vyvozená trestněprávní zodpovědnost všech lidí uvedených ve spise, kteří svým mlčením jen potvrzují svoji vinu," reagovala na dotaz místních médií také jedna z účastnic, Alena Krempaská. Celou akci si přitom aktivisté natáčeli na kameru.

Několik příslušníků ochranky poté upozornilo aktivisty, aby odešli z budovy. Ti však reagovali se slovy, že zasedání parlamentu je veřejné, nenarušují svým počínáním jeho průběh a ani svým jednáním nijak neovlivňují rozhodování poslanců. Tím pádem dle nich neexistoval legitimní důvod k tomu, aby výzvu poslechli. Na to jeden muž z ochranky zničil a sebral transparent aktivistovi Mihálymu. Následně všechny násilím vynesli z budovy.

Gorila II svolává lidi prostřednictvím sociální sítě. Má mnohatisícovou podporu

Hlavní město Slovenska si chce zopakovat páteční divoký protest. Je nazvaný  "Gorila II" a chce na něj podle Facebooku zatím přijít  kolem 13 tisíc lidí. To je výrazně více, než tomu bylo v minulém týdnu. Chystají se na něj údajně i někteří politici - například Richard Sulík. Otázka je, jak je dav, který se zatím projevuje apoliticky, přijme.

ParlamentníListy.cz již informovaly o tom, že minulý týden to bylo v Bratislavě opravdu divoké. Dav nejprve zaházel nádvoří prezidentského paláce banány, pak zamířil k parlamentu, prolomil policejní zátarasy a "zkrášlil" fasádu Národní rady SR vajíčky.

Jak už bylo uvedeno výše, v pátek se uskuteční protesty nejen v Bratislavě, ale i v dalších slovenských městech. V Žilině chce protestovat zhruba 3100 lidí, ve Zvolenu zatím kolem 1400. V Trenčíně více než 1500, v Košicích přes 4600. Do ulic pak mají vyjít podle serveru Topky.sk Slováci také v Prešově, v počtu 2500 lidí, stejně tak i v Nitře, kde potvrdilo zatím svoji účast na protestu kolem 1300 lidí. Právě dnes - ve středu - je ohlášený poněkud jiný druh protestu v Ružomberku.  Má jít o protestní jízdu autem.

Snahy o dehonestaci odganizátorů demonstrací

Jak už se dalo čekat, i na Slovensku se však objevují lidé, kteří s protesty nesouhlasí a snaží se je jakýmkoli způsobem znevěrohodnit. I s tím však organizátoři akcí, komunikující hlavně prostřednictvím sociální sítě, počítají.

„Přátelé, v posledních dnech se objevily útoky na organizátory PROTESTu GORILA, jejichž cílem je dehonestovat a bagatelizovat naše záměry a myšlenky a zároveň odpoutat pozornost od skutečných problémů. My se však nedáme zastrašit a odradit.  Nadále vytrváme v našich postojích, protože jsme přesvedčení o správnosti a nevyhnutelnosti změn v naší korupcí rozvrácené společnosti. Chceme tímto také vyjádřit naši podporu proti dohodě ACTA, která je jen dalším zasahováním do lidských práv. A jejím cílem je omezovat svobodu projevu na internetu, protože největším problémem je to, že internet je momentálně jediný komunikační kanál, který zatím zaručuje svobodu slova a projevu. Požadujeme, aby vláda SR odmítla podpis takovéto dohody, která je namířená proti běžným občanům,“ píší organizátoři protestů na Facebooku.

A zároveň ještě vyjadřují podporu hnutí ANONYMOUS, jenž útoky na stránky vlády, finančních skupin poukazuje na politicko-finanční skupiny, které prý rozkrádají, co většina Slováků budovala po desetiletí.

Hit o gorile a detektor lži

Organizátoři protestu „Gorila II“ také žádají premiérku Ivetu Radičovou, aby okamžitě odvolala Mikuláše Dzurindu z postu šéfa diplomacie, Ivana Mikloše z postu ministra financí a Rudolfa Chmela z postu místopředsedy vlády.

Odstoupit by měli však prý i další nominanti ve státních podnicíh, kteří jsou spojení s touto kauzou. Kandidáti, jejichž jména jsou uvedená ve spisech Gorila, by měli opustit navíc i předvolební kandidátky stran. Jedinou možností, kterou protestující jsou ochotni připustit, aby se mohli ministři a politici udržet na svých pozicích, je údajně pouze úspěšné absolvování vyšetření těchto osob na detektoru lži. I to vše vyvolává snahy o posun konání voleb, které by se měly konat nyní na jaře.

Stejně jako v Česku, i takto vážné události se stávají inspirací pro 
některé umělce a hudebníky. Proto v těchto dnech vznikla písnička, která
 se stala hitem - Gorilí song o bláznovi Lipšicovi.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

 

Hackeři zablokovali stránky Sněmovny

Po úřadu české vlády napadli ve středu hackeři také internetové stránky Sněmovny. Zhruba od půl čtvrté jsou stránky zahlceny, takže nejsou téměř přístupné. Právu to potvrdili sněmovní informatici.

Zvětšit obrázek

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

PROTEST STOP ACTA

Kedy:  11. Február 2012
Kde:  Hlavné Námestie Rimavská Sobota

prídite nás podporiť... čas sa upresní v priebehu týždňa ... !!! 

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Odpovede uverejňujeme v poradí podľa dátumu a času doručenia.

Otázky:

1. Dozvedeli ste sa už o dohode ACTA? Ak áno, kedy a ako?

Jozef Kollár, SaS: Áno, z internetu. Žiaľ, presný čas a dátum nebol dôvod si poznačiť. Minimálne však na stránke SaS je článok o tomto s dátumom 31.12.2011.

Milan Laurenčík, SaS: Od mojich kolegov z IT, s ktorými som 20 rokov podnikal. Nepamätám si presne dátum, ale už to viem dlhší čas.

Zuzana Aštaryová, SaS: „Áno, sledovala som problematiku v médiách už niekoľko týždňov.

Anton Marcinčin, KDH: Nevenujem sa tejto oblasti, dozvedel som sa o nej pred pár dňami zo Sme.sk.

Kamil Krnáč, SaS: Áno, dozvedel, asi pred rokom z internetu.

Peter Kalist, SaS: O dohode som sa dozvedel až z médií, hlavne internetu, pred približne 10-15 dňami, nám ako poslancom nateraz nebol predložený žiaden materiál bližšie špecifikujúci dohodu.

Jozef Viskupič, OĽaNO:  Áno. Sledujem tému od zrodu zámeru. (Nasledoval podrobný zoznam dátumov a akcií týkajúcich sa dohody ACTA.)

Ondrej Matej, SDKÚ-DS: Áno, prostredníctvom poslaneckej práce a médií.

Doplnené o 16:40

Miroslav Beblavý, SDKÚ-DS: Áno, ale až keď o nej začala na Slovensku minulý týždeň verejná diskusia.

Magdaléna Vášáryová, SDKÚ-DS: Diskusiu, ktorá sa skrátene nazýva Hollywood verzus Google, sledujem od prvopočiatku. Dokonca od prvých snáh o riešenie nelegálneho sťahovania hudobnej produkcie. Sledujem to profesionálne ako podpredsedníčka Výboru NRSR pre kultúru a médiá, ale aj ako človek dlhoročne aktívny v kultúre.

Juraj Droba, SaS: Áno, Minulý týždeň prostredníctvom sociálnych sietí.

Katarína Cibulková, SDKÚ-DS: Dozvedela som sa o nej koncom roka po tom, ako ju odsúhlasili ministri poľnohospodárstva EÚ z českých internetových médií.

2. Mnohí občania EÚ považujú túto dohodu za kontroverznú, čo vidno aj na protestoch. Podľa nich obmedzuje slobodu jednotlivca, právo na súkromie a hrozí cenzúrou internetu. Aký k nej máte postoj vy?

Milan Laurenčík, SaS: Obávam sa, či táto dohoda neobmedzuje základné ľudské práva ako sloboda jednotlivca či právo na súkromie.

Zuzana Aštaryová, SaS: Ja osobne mám vážne obavy, že pripravovaná Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu bude obmedzovať základné ľudské práva ako sloboda jednotlivca či právo na súkromie.

Anton Marcinčin, KDH: Minimálne ustanovenia o hraničnej kontrole počítačov a pamätí mi pripadajú ľahko zneužiteľné políciou. 

Kamil Krnáč, SaS: Súhlasím s postojom ľudí, ktorým slovo „sloboda“ nie je ukradnuté, preto túto dohodu odmietam. 

Peter Kalist, SaS: Ja považujem uvedenú dohodu za zlú, som presvedčený, že pripravovaná obchodná dohoda ACTA (Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu) obmedzuje základné ľudské práva ako je sloboda jednotlivca, alebo právo na súkromie. Cenzúra internetu je neprijateľná. 

Jozef Viskupič, OĽaNO: Som proti  zasahovaniu do neutrality internetu, proti obmedzovaniu prístupu k informáciám a cenzúre. Som dôrazne proti ratifikovaniu medzinárodnej dohody ACTA. Negatívne účinky ACTA  prevyšujú možný dosah na vyriešenie nelegálneho zdieľania a kopírovania, navyše pod hrozbou neprimeraných represií voči občanom. Myslím si, že ACTA v súčasnej predloženej podobe (a podľa dostupných informácií) chystá využívať neprimerané kontrolné mechanizmy zasahujúce do základných slobôd občana. ACTA v mene posilnenia ochrany autorských práv zasahuje do súkromia a kriminalizuje občanov.

Ondrej Matej, SDKÚ-DS: Myslím si, že vždy treba postihovať tých, ktorí ponúkajú nelegálne produkty ako tých, ktorí reagujú na takéto ponuky.

Doplnené o 16:40

Miroslav Beblavý, SDKÚ-DS: Dohodu v súčasnej podobe nepovažujem za štastnú, myslím si, že v snahe zabrániť falšovaniu a pirátstvu je až príliš reštriktívna voči slobode jednotlivca.

Magdaléna Vášáryová, SDKÚ-DS: Zatiaľ veľmi opatrný. Konflikt autorské práva verzus sloboda šírenia informácií je komplikovanejší a zložitejší, než nám predkladá ACTA. Niečo sa musí zmeniť na pravidlách hry aj v praxi. Otázkou je, čo sa má zmeniť a ako.

Juraj Droba, SaS: Okrem spomínaného ohrozenia slobody jednotlivca, práva na súkromie a možnej cenzúry internetu, vidím ako jeden z vážnych nedostatkov vágnu a nekonkrétnu formuláciu jednotlivých opatrení v tejto dohode.

Katarína Cibulková, SDKÚ-DS: Myslím si, že podoba tejto dohody je nešťastná, pretože vyvoláva podozrenie, že obsahuje prvky, ktoré by mohli ohrozovať slobodu prejavu. Na druhej strane jej však nemožno uprieť snahu chrániť duševné vlastníctvo, ktoré je, rovnako ako iné druhy vlastníctva, pre mňa posvätné.

3. Aký je váš názor na to, že podpísanie ACTA bolo v EÚ odobrené Radou EÚ počas stretnutia zameraného na poľnohospodárstvo a rybárčenie?

Jozef Kollár, SaS: Schválenie podpísania ACTA na spomínanom stretnutí ešte neznamená jej platnosť, bolo ním však vydané súhlasné stanovisko jedného z orgánov EÚ pre tento úkon. Každopádne je otázne, prečo sa tak muselo stať práve na tomto nesúvisiacom stretnutí. 

Milan Laurenčík, SaS: Predstavitelia Rady EÚ to zrejme urobili zámerne, aby nemuseli odolávať „tlaku“ odborníkov z IT. 

Zuzana Aštaryová, SaS: Naznačuje to snahu vyhnúť sa diskusii. 

Anton Marcinčin, KDH: Neviem, či je to bežná prax, zdá sa mi, že ide o partizánčinu. 

Kamil Krnáč, SaS: Je to komické ale zároveň katastrofálne, ako ľahkovážne a bez verejnej diskusie sa v modernom civilizovanom svete obmedzujú slobody jednotlivca. 

Peter Kalist, SaS: Bohužiaľ, podobné veci sa dejú bežne, takéto vážne obmedzenia by sa mali preberať na samostatnom zasadnutí, s programom avizovaným dostatočne vopred. 

Jozef Viskupič, OĽaNO: Nielenže bola vypracovaná tajne a bez možnosti pripomienkovania odbornou i laickou verejnosťou, ale navyše bola predbežne schválená k ratifikácii na stretnutí rady EÚ, ktoré bolo zamerané na poľnohospodárstvo a rybolov. Toto považujem za výsmech všetkým transparentným, odborným a demokratickým procedúram, ktoré by mali byť EÚ vlastné.

Ondrej Matej, SDKÚ-DS: Považujem to za nešťastné, ale bojovať proti nelegálnym veciam treba. 

Doplnené o 16:40

Miroslav Beblavý, SDKÚ-DS: Predpokladám, že sa to stalo bez zlého úmyslu, ale nie je to správne pre takú závažnú vec ju schvaľovať procedúdou určenou na rutinné záležitosti.

Magdaléna Vášáryová, SDKÚ-DS: Nekomentujem.

Juraj Droba, SaS: Prijatie dohody na rokovaní Rady EÚ pre pôdohospodárstvo a rybolov, indikuje možné tlaky na urýchlenie ratifikovania tejto dohody zo strany Európskej komisie.

Katarína Cibulková, SDKÚ-DS: To je ďalší z momentov, ktorý vyvoláva podozrenia a otázky o priebehu prípravy tejto dohody.

4. Mal by podľa vášho názoru štát kontrolovať a obmedziť prístup k zahraničným webstránkám, ktoré by ponúkali nelegálny obsah?

Milan Laurenčík, SaS: Môj názor je, že nelegálny obsah na webových stránkach si majú kontrolovať a legislatívne upravovať jednotlivé štáty, aby takéto stránky nevznikali. Obmedzovanie prístupu však považujem za cenzúru. 

Zuzana Aštaryová, SaS: Po protestoch bola účinnosť podobného zákona v USA pozastavená. A napr. budeme trestne stíhať majiteľa oceliarskej firmy za to, že nožom, ktorý bol vyrobený z jeho ocele, bol niekto zranený? 

Anton Marcinčin, KDH: Predpokladám, že áno, ale keďže v tejto oblasti nie som odborník, nechám sa presvedčiť argumentmi.

Kamil Krnáč, SaS: Internet je posledné slobodné médium a necitlivé zamedzovanie slobodného prístupu môže mať za následok, že sa za nelegálny, a teda zakázaný obsah bude čoskoro považovať napríklad aj vyjadrenie iného názoru. Takýto prístup je základným stavebným kameňom pre vznik celosvetovej totalitnej nadvlády.

Peter Kalist, SaS: Nie, štát do slobody internetu nesmie zasahovať, ak sa stránka nachádza na území SR, je potrebné aby rešpektovala zákony SR, ale ak je na území iného štátu, je to v jeho kompetencii. Cenzúry a rušenie médií sme v minulosti už zažili a neviedlo to k ničomu pozitívnemu. 

Jozef Viskupič, OĽaNO: O takomto mechanizme sa musí rokovať otvorene, v širokom spektre odborníkov a pod verejnou kontrolou. Mechanizmus, ktorý sledujeme teraz je neakceptovateľný a nedá sa presne odhaliť koho záujmy dohoda reprezentuje. (Nasledoval citát z prejavu spravodajcu EU parlamentu Kadera Arifa, ktorý sa kvôli nesúhlasu s dohodou ACTA vzdal svojho postu.)

Ondrej Matej, SDKÚ-DS: Samozrejme, už sa tak malo stať a nie len k zahraničným webstránkam, ale aj slovenským. 

Doplnené o 16:40

Miroslav Beblavý, SDKÚ-DS: Závisí na povahe obsahu - pri detskom porne určite áno, pri hudbe či filmoch je to zložitejšie.

Magdaléna Vášáryová, SDKÚ-DS: Nepodporujem útok na základný princíp internetu, teda na sieť, kde všetky informácie a všetci adresáti majú rovnaké práva. Nedokážem si ani predstaviť náklady na vymáhanie takto postavených práv. Snažím sa mať, čo najlepšie informácie v tomto boji, kde sa bojuje na jednej strane o správne ideály,  ale zároveň  o možnosť ukradnúť tvorivým ľudom výsledky ich práce a na druhej strane, ako vždy ide o veľké peniaze  pre obidve strany.

Juraj Droba, SaS: Nie. Považoval by som to zo strany štátu za cenzúru internetu.

Katarína Cibulková, SDKÚ-DS: Štát by mal vždy hľadať možnosti aby zabránil nelegálnemu konaniu.

5. Ako by ste hlasovali, ak by NR SR ratifikovala túto dohodu už dnes? 22 členských štátov EÚ dohodu podpísalo 26.1.2012 v Tokiu. Slovensko medzi nimi nie je, pripravuje sa materiál na rokovanie vlády. V prípade, že príde k podpisu, bude dohoda predložená k ratifikácii NR SR.

Milan Laurenčík, SaS: Podľa mojich dnešných vedomosti  o ACTA by som ju v parlamente nepodporil. 

Zuzana Aštaryová, SaS: Ja osobne budem pri hlasovaní proti schváleniu. 

Anton Marcinčin, KDH: S obmedzenými vedomosťami, ktoré mám o dohode ACTA teraz, by som za ňu nehlasoval.

Kamil Krnáč, SaS: Som zástancom slobody a slobodného internetu, takže by som hlasoval proti. 

Peter Kalist, SaS: Hlasoval by som jednoznačne proti. 

Jozef Viskupič, OĽaNO: Hlasoval by som proti navrhovanému zneniu. 

Ondrej Matej, SDKÚ-DS: Hlasoval by som za jej podporu v prípade, že bude v zhode s našou legislatívou v oblasti ochrany osobných údajov a práv jednotlivca.

Doplnené o 16:40

Miroslav Beblavý, SDKÚ-DS: Konečné rozhodnutie závisí na výsledku pripomienkovania na Slovensku a politickej diskusii. V tejto chvíli som skôr skeptický.

Magdaléna Vášáryová, SDKÚ-DS: Na to mám veľmi jednoduchú odpoveď. Dnes sme otvorili poslednú schôdzu NR SR pred predčasnými voľbami. V schválenom programe tieto problémy neriešime, takže problém zostane pre budúcu koalíciu a budúcu väčšinu v parlamente.

Juraj Droba, SaS: Na základe dostupných informácií, by som ratifikáciu dohody v jej súčasnej podobe s najväčšou pravdepodobnosťou nepodporil.

Katarína Cibulková, SDKÚ-DS: To je hypotetická otázka. O postoji dohody zatiaľ diskutujeme aj v rámci našej politickej strany. Keďže posledná schôdza NR SR sa už začala nepredpokladám, že prípadná ratifikácia prebehne ešte pred parlamentnými voľbami. 

Dvaja poslanci zatiaľ nemajú dostatok informácií

Martin Fedor z SDKÚ-DS odpovedal na otázky súhrnne: Ako poslancov nás o príprave tejto dohody vláda neinformovala, dočítal som sa o nej iba v médiách a len pred niekoľkými dňami. Nepoznám podrobnosti, takže sa môžem vyjadriť až keď ich budem poznať.

Branislav Ondruš zo Smer-SD sa tiež vyjadril k všetkým otázkam:  Predpokladám, že ide o problematiku z oblasti informatiky, možno informatizácie (čo nie je to isté, hoci veľa ľudí si to myslí). Ja však nemám kapacitu na to, aby som sledoval všetky oblasti rovnako pozorne a nepretržite, takže sa venujem predovšetkým tej, ktorá mi patrí, keďže som podpredsedom výboru pre sociálne veci. Nakoľko sú sociálne problémy, najmä neustále sa zvyšujúca nezamestnanosť kľúčovým problémom Slovenska nielen v mojom „rezorte“, dohodu ACTA zatiaľ nepoznám. Ubezpečujem Vás, že sa tejto problematike budem podrobne venovať v dostatočnom časovom predstihu, než o dohode bude rozhodovať NR SR. Potom sa dokážem aj konkrétne vyjadriť k týmto otázkam.

Záver: Osemnásti zo stopäťdesiatich

Poslanci mali na odpoveď nedeľu, pondelok a časť utorku, no napriek tomu ich neodpovedalo mnoho. Svoj podiel na veci má aj improvizovaný útok na schránky poslancov, ktorý ich zahlcuje žiadosťami o zrušenie priestupkovej imunity. Podľa správy TASR sa k „útoku“ hlási hnutie Igora Matoviča, OľaNO. Z piatich adries sa emaily vrátili kvôli plnej schránke.

Najkomunikatívnejším poslancom sa stal Jozef Viskupič (OĽaNO), ktorého postoj k dohode je vyslovene negatívny. Nezaostávali ani poslanci SaS, šiesti odpovedali vlastnými slovami s negatívnym postojom a štyria cez oficiálne stanovisko strany.

Za SDKÚ-DS odpovedali piati poslanci. Martin Fedor sa plánuje vyjadriť až po oboznámení z dohodou. Veľmi alarmujúcu odpoveď na otázku, či by mal štát kontrolovať a obmedziť prístup k zahraničným webstránkám, ktoré by ponúkali nelegálny obsah, poslal Ondrej Matej. Podľa jeho osobného názoru sa tak už malo stať a nie len pri zahraničných webstránkách, ale aj slovenských. Pripomeňme, že naša legislatíva umožňuje zabraňovať šíreniu nelegálneho obsahu na slovenských serveroch. Obmedzovanie zahraničných webstránok je možné riešiť prakticky len cenzúrou na štátnej úrovni, podobne ako v Číne. Miroslav Beblavý k dohode zaujal skeptický postoj a Magdaléna Vášáryová s Katarínou Cibulkovou upozornili, že tieto problémy bude riešiť až nasledujúca vláda.

Za KDH sa vyjadril jeden poslanec, Anton Marcinčin. Vyhlasuje, že jeho vedomosti o dohode sú obmedzené, no v súčasnosti by za ňu nehlasoval. V spornej otázke spomenutej o odsek vyššie predpokladá, že štát by túto možnosť mal mať, no vyhlasuje, že nie je odborník a nechal by sa presvedčiť argumentmi.

Za Smer-SD odpovedal Branislav Ondruš, no vzhľadom k sociálnemu zameraniu jeho práce odkladá konkrétnu odpoveď dovtedy, kým sa nebude dohodou zaoberať NR SR.

Poslanci za Most-HÍD, SNS sa nevyjadrili. Na ďalšie odpovede čakáme, uverejníme ich v aktualizácii článku. 

Článok bol doplnený 31.1.2012 o 16:40.

Dobrý deň Česká a Slovenská Republika

výtam Vás na oficiálnej stránke Freeware is Future, bojujeme za slobodu Internetu, za Internet ako ho poznáme dnes. Nebuďte ľahostajý, a nezatvárajte oči pred skutočnosťou, pred problémom s menom : SOPA, ACTA a PIPA...